Čoraz viac detí má problémy so sústredením, učením,  hyperreaktivitou, neposednosťou, impulzivitou, či so zaspávaním a spánkom.

Porucha pozornosti spojená s hyperreaktivitou alebo ADHD patrí k jednej z najčastejších porúch v detskom veku.

Ide o poruchu nervového vývoja a správania, ktorá je do istej miery podmienená dedičnosťou. Príčinou však môžu byť aj iné faktory – sociálne prostredie dieťaťa, traumy, agresivita v rodine, negatívne zážitky, dysfunkčnosť rodiny, výživa, nevhodné zloženie potravy či škodlivé vplyvy počas tehotenstva ako fajčenie, alkohol, nedostatočné okysličovanie mozgu, infekcia.

Ako sa u detí prejavuje hyperreaktivita?

  • Problém udržať pozornosť, nevydrží sledovať dej rozprávky, dlhší rozhovor, napamätá si zadania
  • Nekontrolované správanie
  • Ťažšie sa adaptuje na kolektív
  • Neposedí, je neustále v pohybe
  • Nevydrží pri jednej činnosti dlhšiu dobu, netrpezlivosť
  • Poruchy spánku a zaspávania
  • Nervozita, podráždenie, záchvaty hnevu
  • Častejšie úrazy pre vysokú nepozornosť

adhd-header-1

Aká je tradičná liečba?

Diagnózu môže potvrdiť detský psychológ, psychiater či neurológ. Odporučia postupy od psychoterapie, cvičenia na koncentráciu až po psychiatrické lieky. Žiadna z týchto metód však neeliminuje poruchu trvalo a úplne.

A teraz z iného uhla pohľadu

  • Jeden z popredných svetových neurológov pre deti, člen pediatrickej komunity a autor niekoľkých kníh o detskej psychológii. Dr. Bruce Perry, vyhlásil, že hyperaktivita či ADHD nie je skutočná choroba. Uviedol, že nové diagnózy hyperaktivity u detí narastajú raketovým tempom, za súčasného zvyšujúceho sa predpisovania psychiatrických stimulačných liekov a varuje pred ich hrozbami.
  • Mnohí rodičia, ale aj aktivisti podozrievajú farmaceutické firmy a ich motívy pri propagovaní liekov určených deťom.
  • V roku 1998 doktor Edward C. Hamlyn z Kráľovskej akadémie všeobecného lekárstva uviedol: „ADHD je podvod za účelom spravenia deti závislými na liekoch do konca života.“
  • Jeden zo zakladateľov diagnózy ADHD ako medicínskej psychiatrickej poruchy, Leon Eisenberg, priznal pred svojou smrťou v roku 2009 vo veku 87 rokov, že ADHD je najväčším príkladom vymysleného ochorenia.

Nie som lekár, psychológ ani vedec, aby som sa vedela odborne vyjadriť k tvrdeniam jednej alebo druhej strany. Pravda bude niekde uprostred. Sedliacky rozum mi však hovorí, že spôsob života, príjmu a výdaja energie, obsahu živín v potrave a sociálne pomery v rodinách sú vo väčšej miere zodpovedný za správanie našich detí ako samotné ochorenie.

Podľa najnovších dôkazov môže zloženie stravy výrazne vplývať na aktivitu detí.

Povedzme si úprimne, z čoho je poväčšine zložená strava našich detí? Pečivo, rôzne polotovary, sladkosti, ochutené vody, ešte aj to čo sa tvári relatívne zdravo ako jogurt je plné farbív, ochucovadiel, cukrov. Na obed v školskej jedálni dostanú fajnú múčnu polievočku s troma hráškami, knedlík, mäsko a smotanovú omáčku. Na večer narýchlo pripravíme cestovinu, prípadne ak nie je kedy, pečivo to istí. Pomedzi hlavné jedlá ešte padnú nejaké maškrty a všetko to zapijú farebnými vodami. Takže suma-sumárum, kvantum jednoduchých cukrov a rýchlej energie, ktorú nie je kde minúť. Prečo? No lebo v škole od nich chceme aby sedeli 5-7 hodín na zadku. Potom prídu domov, pár hodín ešte v učení pokračujú vrámci domácich úloh, no a aby nebolo málo, tak deň zavŕšia virtuálnou komunikáciou s kamarátmi na mobile.

Nemusíme byť odborníkmi v danej oblasti aby sme pochopili, že niečo nie je v poriadku a na organizme sa takéto dlhodobé fungovanie musí nejakým spôsobom odraziť. Väčšine ako prvé napadnú problémy s hmotnosťou a obezita. To je pravda a čím ďalej viac detí má s tým problém. Tak ako kedysi bol problém nájsť medzi deckami obézneho jedinca, teraz je rovnako neobvyklé nájsť štíhle, pohybovo aktívne dieťa. Ďalším problémom vyplývajúcim z takéhoto životného štýlu našich detí je práve hyperreaktivita. Vďaka nadmernému prísunu sacharidov v strave sú deti nepokojné, nervózne, nesústredené, podráždené až agresívne, ťažko sa koncentrujú na danú činnosť, nedokážu udržať telo v kľude.

th

 

Neprípomínajú vám náhodou tieto príznaky až priveľmi ADHD?

 

 

Venujte preto dostatočnú pozornosť jedálnemu lístku vašich detí.

Aké zásady platia v strave u hyperaktívnych detí?

  • Zvýšte príjem bielkovín v strave- nesprávne zloženie raňajok s prevahou sacharidov a nedostatkom bielkovín môže spôsobiť vyššiu hyperreaktivitu a a impulzivitu, horšiu náladu a zníženú funkciu mozgu.
  • Eliminujte lepok v strave
  • Vylúčte rafinovaný cukor
  • Dopĺňajte do organizmu vitamíny predovšetkým skupiny B, vrátane vitamínu B6-kyseliny listovej. Sú nevyhnutné pre správne fungovanie nervového systému. Nájdete ich v orechoch, strukovinách, celozrnných potravinách alebo vo Vitaaktive, kde v jednej dennej dávke je pokrytá 100% potreba organizmu nielen vitamínu B, ale aj ďalších deviatich

LR LIFETAKT Vita Active Red

  • Mnohé vedecké práce naznačujú, že vysoký podiel „éčiek“ môže stáť za vznikom ADHD či zhoršovaním jeho príznakov. Sú to najmä tieto: E110, E122, E102, E124, E104, E129, E211
  • Zvýšte príjem Omega3 mastných kyselín. Štúdie uvádzajú, že deti s poruchami pozornosti majú zníženú hladinu mastných kyselín v organizme. Práve Omega3 sú nevyhnutné pre správnu funkciu mozgu. Nájdete ich v rybom tuku, vlašských orechoch či ľanových semienkach. Kvalitných rýb s dostatočným obsahom omega3 však máme žalostne málo. Tu je priestor na ich doplnenie cez SuperOmega3. Vysoký podiel kvalitných tukov z morských rýb v kombinácii s púpalkovým olejom. Pod produktom nájdete aj porovnanie bežne predávaných Omega3

Super Omega Kapsule

  • Eliminujte príjem kofeínu – nielen káva a cola či čierny čaj ho obsahujú, ale aj mnoho ďalších produktov, preto čítajte zloženia
  • Doplňte organizmu minerály ako horčík, zinok a vápnik. Nájdete ich v tofu, strukovinách, celozrnných výrobkoch, listovej zelenine, orechoch, avokáde, semienkach, mliečnych výrobkoch a taktiež ich prírodnú,  živú podobu v ProBalance

Pro Balance Tablety

Som za to, aby sme hneď deti neškatuľkovali a nedávali im nálepku ADHD. Skúsme sa zamyslieť nad uvedenými zisteniami a spravme najprv zmeny tohto charakteru. Vyčkajme času, ako sa stav upraví a po medikamentoch typu psychofarmaká siahajme až v tom poslednom, krajnom prípade. Lebo zmeny, ktoré v detskom organizme tieto lieky prinesú, nie sú do budúcna vôbec lichotivé a prospešné.